Začiatok päťdesiatych rokov prebiehal v znamení veľkých spoločenských zmien, ktorých dopady nenechali stranou ani rybárstvo. Dňa 29. októbra 1952 bol schválený Zákon o rybárstve č. 62/52 Zb. z., ktorý zohral veľmi dôležitú úlohu v jeho ďalšom rozvoji. Všetky vody sa stali majetkom štátu a teda celej spoločnosti. Štát dal vody do obhospodarovania a zveľaďovania rybárskym organizáciám a to Štátnemu rybárstvu a Československému zväzu rybárov, v rámci ktorého pracoval Jednotný zväz rybársky so sídlom v Žiline. Ten bol onedlho premenovaný na Slovenský rybársky zväz.

V tomto období bola hlavná pozornosť spolku venovaná budovaniu rybníkov za kostolom (dnešné rybničné hospodárstvo SLOVRYB, a. s. Žilina - stredisko Považská Bystrica). Práce vykonávalo dvadsať stálych robotníkov a výdatne pomáhali členovia rybárskeho spolku brigádnickou prácou. Rybníky naprojektoval Ing. Chrapko.

Administratívy v spolku pribúdalo, preto výbor odsúhlasil aby administratívne práce vykonával penzista Rovnianek, ktorý ako odmenu dostával 250 Kčs mesačne + bezplatne štátny rybársky lístok. Spolok v roku 1950 obhospodaroval rybníky v Prečine, za ktoré platil nájom Správe štátnych lesov. Lov do „podjimačov" v tomto roku ešte pokračoval, boli k tomu vydávané zvláštne povolenky, celkove ich bolo vydaných dvadsať. Objavujú sa tiež prvé zmienky o výstavbe odchovných rybníkov v Považskej Teplej, boli vypracované ideové výkresy a tieto s technickým popisom odoslané Povereníctvu pôdohospodárstva v Bratislave. Spolok mal v tomto roku 190 členov.

Keďže v tomto roku prebiehala výstavba Priehrady mládeže, predseda p. Režný sa zúčastnil rokovania komisie z Povereníctva pôdohospodárstva a techniky pri stanovení rybích priepustí na tejto priehrade. Konštatoval, že vec je v rukách dobrých znalcov a nestanú sa viac také chyby, ako pri stavbe hydrocentrály v Ladcoch (???). Nakoľko pre spolok bolo hospodárnejšie zadovážiť si násadu pstruha z miestnych vôd, ako tieto kupovať za drahé peniaze, požiadalo sa Povereníctvo pôdohospodárstva o vydanie povolenia na chytanie matečných pstruhov. Po jeho obdržaní pod odborným vedením Samuela Ivašku bol vykonaný výlov generačných pstruhov na Domanižanke. Vylovilo sa 122 kusov a tieto sa napustili do rybníka.

Za zmienku stojí, že okresný národný výbor začiatkom roku 1951 pridelil pstruhový revír Pružinka Rybárskemu spolku v Púchove. Proti tomuto rozhodnutiu, ako uvádza zápisnica z výborovej schôdze, nebolo možné nič robiť, iba žiadať náhradu za 5200 kusov nasadených lipňov. Kniha zápisníc, z ktorej boli čerpané uvedené údaje, bola ukončená posledným zápisom dňa 4. apríla 1951, nakoľko kniha bola zapísaná.

Rybárske preteky na Slavojke v roku 1961. Na snímke družstvo MO SRZ Považská Bystrica.

Zľava Stanislav Taraba, Pavol Sokolík, Bedrich Režný, Anton Rantúch a Eduard Stráňovský.

Obdobie medzi rokmi 1952 až 1975 je veľmi chudobné na faktografický materiál. Rybárska organizácia nemala svoju vlastnú budovu ani miestnosť pre schôdze a uloženie rôzneho materiálu, vrátane písomností. Rybári schôdzovali v rôznych prenajatých miestnostiach, písomnosti sa ukladali doma u členov výboru a tak dochádzalo ku stratám materiálu. Archivácia nebola, kronika sa neviedla, alebo sa nezachovala. Údaje do roku 1978 sú na základe skromných písomných dokumentov, ale najmä na základe rozprávania starších členov, ktorí majú údaje v pamäti, no žiaľ, tieto sa často značne rozchádzajú. Počas volebného obdobia 1952-1954 vykonával funkciu predsedu organizácie Ján Režný a funkciu tajomníka Ladislav Lefík. Začiatkom roku 1955 prichádza ku zmene predsedu, keď do tejto funkcie bol zvolený Ján Bottka a do funkcie tajomníka František Filip. Pod týmto vedením pracoval výbor a celá organizácia až do konca roku 1963. Dňa 22. mája 1957 ministerstvo vnútra schválilo nový organizačný poriadok rybárstva a deklarovalo ho v stanovách. Tým bolo rybárstvo zaradené medzi masové organizácie vytvorené na základe zákona č. 68/1951 Zbierky a stalo sa jedným z článkov národného frontu. Rybári začali rozvíjať svoju činnosť v novej organizácii - v Slovenskom zväze rybárov so sídlom v Žiline. Hlavnou úlohou rybárov bolo starostlivo obhospodarovať tečúce vody a vhodnými násadami v maximálnej miere využívať výťažnosť tokov. Ďalšou úlohou rybárov bolo zabezpečiť rybám vhodné životné prostredie, teda zabrániť znečisťovaniu vôd na Slovensku. Každý, kto chcel loviť ryby, musel byť členom organizácie, od ONV si vyžiadať štátny rybársky lístok za cenu 30 Kčs na jeden rok. Od rybárskeho hospodára si musel vyžiadať povolenie k lovu rýb. Povolenie platilo jeden rok a bolo osobitne vydávané na pstruhové a nepstruhové úseky. Ku každému povoleniu bol vydávaný aj prehľad o úlovkoch na nepstruhové vody a záznam o dochádzke k vode a o úlovkoch pre pstruhové vody.

Rybárstvo v období socializmu

Pozitívnym prínosom pre rozvoj rybárstva a upevnenie autority rybárskeho zväzu bolo vydanie nového zákona číslo 102/63 Zb. o rybárstve a vyhláška 103/63 Zb. - vykonávacie predpisy vydané k Zákonu o rybárstve. Týmito základnými rybárskymi právnymi predpismi sa riadi rybárstvo a výkon rybárskeho práva dodnes. Slovenský rybársky zväz podľa paragrafu 2 tohto zákona je dobrovoľnou záujmovou organizáciou na území Slovenskej republiky, združujúcou občanov, ktorí majú aktívny záujem o rozvoj a zveľaďovanie rybárstva a o aktívny výkon rybárskeho práva. Rybárstvo prispieva k zlepšeniu ekologických podmienok vodných tokov a rybníkov, ako i k výžive obyvateľstva. V duchu uvádzaných zásad sa prenecháva výkon rybárskeho práva v rybárskych revíroch pridelených Slovenskému rybárskemu zväzu a jeho zložkám, aby sa občanom umožnila účasť na jeho výkone a riadení rybárstva.

V období rokov 1964 - 1969 zastával funkciu našej organizácie Bedřich Režný, syn dlhoročného predsedu organizácie Jána Režného a funkciu tajomníka Ladislav Bútora. Činnosť organizácie bola zameraná najmä na vysádzanie násad, hájenie revírov a budovanie kaskád na pstruhových revíroch. Dochádza tiež k zintenzívneniu dopisovateľskej činnosti do časopisu Poľovníctvo a rybárstvo, ktorú zabezpečoval sám predseda.

Roky 1969 - 1973 znamenali pre rybárstvo ďalšie výrazné kvalitatívne zmeny. V roku 1969 sa v súlade s federatívnym usporiadaním našej vlasti vytvorili dva zväzy - Český rybársky zväz a Slovenský rybársky zväz. Delegáti na ustanovujúcom zjazde Slovenského rybárskeho zväzu (Rajecké Teplice, 7. júna 1969) zvolili nové orgány, ktoré začali pracovať na ďalšom rozvoji zväzu a rybárstva.

Volebné obdobie 1970 - 1972 sa vyznačovalo intenzívnou cieľavedomou činnosťou, ktorej výsledkom bolo dobudovanie I. etapy vodných nádrží v Považskej Teplej, ktoré boli dané do užívania v roku 1971. Funkciu predsedu organizácie vykonával v rokoch 1970 - 1975 Eduard Stráňovský. Funkciu tajomníka v roku 1970 vykonával Pavol Hudec a od roku 1971 František Filip. Členská základňa sa rozrástla na 372 mužov, jednu ženu (Viktória Kunáková) a 83 mladých rybárov - pionierov. Ulovených bolo 13 288 kusov rýb o hmotnosti 7466 kilogramov.

Dňa 24. júna 1970 došlo na rieke Váh k veľkej havárii a tým k hromadnému úhynu rýb v dôsledku vypustenia spodnej vody z vodnej nádrže Hričov. Znaleckým posudkom bola škoda na našom revíre č. 505 odhadnutá na 98 784 Kčs s úhynom rýb o váhe približne 14 700 kilogramov. Počas volebného obdobia 1973 - 1975 bola vybudovaná II. etapa vodných nádrží v Považskej Teplej. Počet členov organizácie stúpol na 458 mužov, 2 ženy, 50 mladých rybárov - pionierov (do 15 rokov) a 19 rybárov od 15 do 19 rokov. Podľa odovzdaných prehľadoch o úlovkoch bolo ulovených 21 858 kusov rýb o hmotnosti 11 432 kilogramov.

Rok 1976 bol veľmi významný v histórii Slovenského rybárskeho zväzu v Považskej Bystrici, pretože rybári začali vydávať vlastný časopis - Rybársky spravodaj, ktorý vychádzal až do roku 1990. Spolu bolo vydaných 24 čísel. Pri jeho zrode stál hlavne Roman Kiššík a František Filip. V časopise boli uverejňované rôzne informácie, organizačné pokyny, smernice, počty vysadených a ulovených rýb, rôzne rady a kuchynské recepty na úpravu a využitie rýb a podobne. Pokračovaním tohto úspešného časopisu sú noviny Považskobystrický rybár. Organizácia získala do prenájmu rybársky dom, čo vytvorilo podstatne priaznivejšie podmienky na rozvoj spolkovej činnosti a prejavili sa v dostupnosti faktografického materiálu. Pokračovalo sa v dostavbe III. etapy rybníkov v Považskej Teplej, ktorá bola ukončená v roku 1978.

Odmenenie členov MsO pri príležitosti 50. výročia organizovaného rybárstva v Považskej Bystrici. Na snímke vľavo vtedajší predseda MsNV v Považskej Bystrici Alexander Kalaš, vedľa Ing. Emil Rendek, predseda krajského výboru SRZ. Odmeny preberajú Pavol Sokolík, Tibor Belás, Jozef Králik (dlhoročný účtovník MsO) a Miroslav Botka

V roku 1979 na základe dostupných reálií, ako aj ústneho podania starých rybárov, začal Roman Kiššík spisovať a viesť Kroniku, ktorá je dnes veľmi vzácnym dokumentom a postupne je doplňovaná o nové skutočnosti zo života organizácie. V jubilejnom roku 50. výročia založenia dosiahla organizácia 610 členov, z toho 10 žien, 51 mládežníkov a 89 mladých rybárov - pionierov. V tomto roku rady športových rybárov navždy opustil Ján Režný, dlhoročný obetavý predseda, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o rozvoj športového rybárstva. V čele organizácie bol trinásťčlenný výbor, trojčlenná revízna komisia, 21 členov rybárskej stráže a dvaja členovia vodnej stráže. Funkciu predsedu vykonával Jozef Pauer, tajomníka František Filip, hospodára Tibor Belas. Ďalšími členmi výboru boli Ing. Stanislav Klabník, Jozef Králik, Miroslav Bottka, Roman Kiššík, Vladimír Baránek, Juraj Dobiaš, Jaroslav Gastner, Ing. Ivan Pobočík, Tomáš Jakubec a Ladislav Bútora.

Organizácia obhospodarovala nasledovné pstruhové a nepstruhové revíry (číslovanie z roku 1980):

Domanižanka č. 389 - tento pstruhový revír má výmeru 5,75 ha. Vyskytujú sa tu pstruh potočný, zriedkavo pstruh dúhový, sivoň, lipeň a hlaváč. Po roku 1950 sa z tohto revíru odobralo viacero prameňov pre zásobovanie mesta Považská Bystrica pitnou vodou, čím postupne klesal stav vodnej hladiny. Dochádzalo tiež k znečisťovaniu toku pri poľnohospodárskej činnosti ako aj obyvateľmi obcí ležiacich vedľa toku. To všetko spôsobovalo pokles rybej obsádky. Prítoky Domanižanky - Kvašovka, Praznovka, Hodoň, Bodianka a Vážťanka sa využívali ako odchovné potoky so zákazom športového rybolovu.

Papradňanka - č. 432 - pstruhový revír, čo do veľkosti a prietoku druhý najväčší. Vyskytuje sa tu pstruh potočný, pstruh dúhový, lipeň, hlaváč, čerebľa a slíž. Revír je bohato zastúpený najmä pstruhom potočným, ktorý tu má dobré životné podmienky. Po roku 1970 sa začalo pokusne s vysádzaním lipňa - ten sa tu uchytil a vykazoval dobré prírastky. Prítoky - Jesenický, Brvništiansky a Zborovský sú potoky odchovné pre pstruha potočného. Plevnícky potok a Teplanka boli odchovné pstruhové potoky.

Marikovka č. 403 - tento pstruhový revír sa pre športový rybolov dostatočne nevyužíval z dôvodu kriticky nízkeho stavu vody v letných mesiacoch.

Váh č. 505 - mimopstruhový revír začínal nad obcou Plevník na hranici okresu a končil pri tzv. Veľkom moste pod Považskou Teplou. V revíre sú zastúpené tieto druhy rýb: šťuka, zubáč, kapor, pstruh, lipeň, mrena, podustva, nosáľ, jalec, pleskáč, úhor, lien, červenica, čerebľa, belička, ostriež, mieň, hrúz obyčajný a slíž. Vybudovaním vážskej kaskády a ňou vytvoreného kanála sa vo Váhu zlepšila čistota vody a tým aj životné podmienky pre väčšinu druhov rýb.

Nosická vodná nádrž č. 504 - mimopstruhový revír začína hrádzou Priehrady mládeže v Nosiciach a konči pri Veľkom moste nad Považskou Bystricou, kde nadväzuje na revír č. 505. Výmera revíru je 84,2 ha. Obsádka je v podstate zhodná s revírom č. 505. Voda je tu však silno znečistená a zaradená do IV. stupňa znečistenia. Aj napriek tomu je však dobre obsadený rybím spoločenstvom a hojne celoročne navštevovaný. K revíru 504 sú pričlenené aj priľahlé vážiny nad Orlovským mostom na ľavej strane pod miestnymi názvami Bitúnková, Elko, Slavojka, Bolonová, v ktorých sa lovili najmä kapor a šťuka.

Vodné nádrže Považská Teplá č. 583 - mimopstruhový revír. Nádrže boli postupne vybudované MO SRZ a slúžia prevažne na športový rybolov, i keď sú (na zlosť rybárov) aj obľúbeným miestom na kúpanie. Systematicky sú zarybňované najmä kaprom, šťukou, zubáčom a pstruhom dúhovým. Na športový rybolov slúžia tri nádrže napájané Teplankou. Pod nimi sú vybudované dva odchovné rybníky.

Zveľaďovaniu revírov obhospodarovaných MO SRZ sa venuje trvalá pozornosť a starostlivosť. Ročne odpracujú členovia organizácie cca 10 000 brigádnických hodín najmä pri úprave tokov, odlove a vysadzovaní násad a skrášľovaní životného prostredia. Zvláštna pozornosť sa venuje úprave okolia vodných nádrží v Považskej Teplej ako reprezentačnému revíru, kde má organizácia vybudovanú zrubovú chatku a stavanú bunku. V jubilejnom roku bol vydaný tematický Rybársky spravodaj k 50. výročiu. Boli uskutočnené prednášky, besedy, aktívy a večer rybárskych filmov so zameraním na propagáciu rybárskeho športu. Z kroniky sa dozvedáme o vysokej aktivite rybárskej stráže a práci disciplinárnej komisie, pri ochrane rybárskych revírov a postihoch za nedodržiavanie zásad a etiky športového rybolovu ako aj pretekárskej činnosti našich členov. Pracovali dva krúžky mladých rybárov - pionierov, ktorí dosiahli veľmi dobré výsledky v kategórii mladších a starších, keď v súťaži LRU Zlatý blyskáč vyhrali okresné kolo a v krajskej súťaži obsadili druhé miesto. Výrazný úspech dosiahol náš člen Jiří Smaha ml., ktorý sa stal v súťaži LRU dorasteneckým majstrom ČSSR. Naša členka Eva Rusnoková obsadila druhú priečku. Družstvo dospelých súťažilo v II. lige.

Brigáda na Rybárskom dome v máji 1978.

V roku 1981 dosiahli naši pretekári ďalšie výrazné úspechy, keď na majstrovstvách ČSSR dorastu v LRU v Jindřichovom Hradci 6-členné družstvo stredoslovenského kraja, v ktorom boli štyria naši pretekári (Eva Rusnoková, Jiří Smaha ml., Miroslav Sýkora, Miroslav Furdzo) získalo titul majstra ČSSR. Vo finále jednotlivcov sa naši mladí umiestnili takto: 1. Jiří Smaha ml., 2. Miroslav Sýkora, 5. Eva Rusnoková, 11. Miroslav Furdzo. Reprezentačný dres ČSSR obliekli naši dorastenci Jiří Smaha a Juraj Konrád. Družstvo dospelých vyhralo II. ligu a postúpilo do I. celoštátnej ligy. Veľkú zásluhu na týchto úspechoch mal Juraj Smaha starší, ktorý pôsobil vo funkcii trénera.

Tento rok je vysoko hodnotený aj z pohľadu činnosti organizácie, keď v súťaži o „Putovnú štandardu ÚV SRZ" obsadila v rámci SSR druhé miesto a v rámci stredoslovenského kraja prvé miesto, za čo obdržala diplom a finančnú odmenu. Dozvedáme sa tiež, že 24. mája sa konali za účasti 420 pretekárov tradičné rybárske preteky na rybníkoch v Považskej Teplej, na ktorých sa ulovilo 129 kaprov, 167 lieňov, 92 pstruhov dúhových a jedna šťuka. Je na škodu, že údaje o pretekárskej činnosti našich členov ako aj o konaní rybárskych pretekov v Považskej Teplej sú uvádzané ako priebežná realita, no nie sú zdokumentované počiatky a vývoj pretekárskej činnosti našich členov.

Nedozvieme sa tiež termín konania prvých rybárskych pretekov na revíry v Považskej Teplej, keďže údaj „tradičné" evokuje, že museli mať svoju minulosť v predošlých rokoch. Keďže počet členov výrazne prevýšil 500 (697 - evidenčný stav), v zmysle organizačného poriadku SRZ krajský výbor SRZ dal pokyn na vytvorenie MESTSKEJ ORGANIZÁCIE a dielčích obvodných organizácií. Výročná členská schôdza pre volebné obdobie 1982-1985 zvolila výbor MsO v zložení: predseda Jozef Pauer, tajomník František Filip, funkcionári - Jozef Bysterský, Jozef Králik, Emil Kopecký, Miroslav Bottka, Ing. Stanislav Klabník, Jozef Nevolný, Roman Kiššík, Juraj Dobiaš, Tomáš Jakubec, Tibor Belas, Július Špánik, Ing. Juraj Lengyel, Vladimír Beránek, Marián Bohunský, Ing. Milan Chodelka, Juraj Stráňovský, Pavol Hudec, Ján Zmeček, Tomáš Tomšej a Milan Kolárik. Zvolená bola tiež päťčlenná kontrolná a revízna komisia.

Ustanovené boli tri obvodné organizácie podľa územného členenia mesta a okolia:

ObO č. 1 - sídlisko Stred, Strojárenská štvrť, Milochov, Orlové, Udica, Mariková, Šebešťanová, Podvažie, Jasenica, Stupne. Predsedom bol Ing. Milan Chodelka a ObO č. 1 mala 262 členov.

ObO č. 2 - Lánska, SNP, Rozkvet, Prečin, Domaniža, predseda Tomáš Tomšej, počet členov 185.

ObO č. 3 - Lánska, Pov. Teplá, Plevník, Vrchteplá a obce na pravom brehu Váhu po Orlovský most, predseda Pavol Hudec, 250 členov.

Najvýraznejšie úspechy v doterajšej histórii dosiahla organizácia v pretekárskej činnosti, keď naše družstvo v zložení Dušan Kálaš, Jiří Smaha ml. a Peter Baránek súťažiace v I. celoštátnej lige v LRU pod vedením trénera Juraja Šmahu st. získalo titul majstra ČSSR v LRU pre rok 1982, keď zvíťazilo v oboch kolách, ktoré sa konali v Hradci Králové a na Liptovskej Mare. Výrazný úspech dosiahla tiež naša pretekárka Eva Rusnoková, ktorá získala titul dorasteneckej majsterky Slovenska.

Nová organizačná štruktúra sa plne osvedčila. Zvolení funkcionári MsO i obvodných organizácii svojou prácou potvrdili správnosť výberu, čo sa prejavilo dosiahnutím dobrých výsledkov na všetkých úsekoch činnosti. Odpracovaných bolo 10 171 brigádnických hodín (pri výlovoch, zarybňovaní, budovaní kaskád, čistení korýt a podobne). Cieľavedomá činnosť hospodárov sa prejavila na dobrých úlovkoch. Odbor pre investičnú činnosť sa podieľal na rokovaniach, ktoré v budúcnosti môžu priniesť zväčšenie plôch pre športový rybolov a to v rekreačnej oblasti Vŕbie a vytvorenie oddelenej lokality na Nosickej priehrade. Rybárske preteky na rybníkoch v Považskej Teplej sa mimoriadne vydarili dokonalou organizáciou, ale i úlovkami - 421 kaprov, 125 pstruhov dúhových a 10 lieňov.

V októbri 1983 sa konal IV. zjazd SRZ, ktorého sa za našu organizáciu zúčastnil Ing. Stanislav Klabník a na zjazde bol zvolený za predsedu kontrolnej a revíznej komisie ÚV SRZ. Bol zároveň prvým zástupcom našej organizácie vo vrcholovom zväzovom orgáne. Bohatá bola opäť pretekárska činnosť a naši členovia Róbert Kurus, Peter Baránek a Juraj Konrád reprezentovali ČSSR. Prvé dvojkolo I. ligy ČSSR usporiadala naša organizácia na krásnej trati pod lodenicou. Poradie: 1. Hradec Králové, 2. Mělník, 3. Považská Bystrica. Z jednotlivcov bol najúspešnejší náš pretekár Jiří Smaha ml. Druhé dvojkolo sa konalo v Českom Brode, kde bolo rovnaké umiestnenie ako v kole prvom. Najlepším jednotlivcom bol opäť náš pretekár Juraj Konrád.

Činnosť organizácie sa orientovala aj na výchovnú činnosť, keď bolo usporiadaných 7 besied, vydané dve čísla Rybárskeho spravodaja, obhospodarované boli 3 vývesné propagačné skrinky, zvýšila sa dopisovateľská činnosť do okresných novín Obzor a závodného časopisu Gottwaldovec. Boli organizované tri krúžky mladých rybárov, poriadalo sa mestské a okresné kolo súťaže O zlatý blyskáč a súťaž v LRU. Zaznamenané boli dve vážne havárie, ktoré postihli naše revíry a to 10. 4. 1983 únik vykurovacieho oleja do Nosickej priehrady. Vinníkom boli Cestné stavby Žilina a škoda bola vyčíslená na 75 000 korún. Druhou haváriou bolo vypustenie tekutého umelého hnojiva do Papradňanky. Vinníkom bolo JRD Družba Považské Podhradie a vyčíslená škoda cca 140 000 Kčs. Škody, i keď nie v plnej výške, boli nahradené. Investičný odbor našej mestskej organizácie sa v priebehu roku 1984 aktívne podieľal na rokovaniach k spracovaniu projektov na vybudovanie samostatnej vodnej plochy oddelenej od Nosickej vodnej nádrže. Prvá etapa sa začala realizovať už v tomto roku Povodím Váhu, budovaním hrádze korčekovým bagrom od Dubovca, vedľa „Kačacieho ostrova" ďalej smerom na priehradu. Okresný národný výbor zadal objednávku Stavoprojektu Žilina na spracovanie projektu Rekreačno - športovej zóny v oblasti Vŕbie medzi železnicou a riekou Váh. Projekt bol po spracovaní niekoľkokrát upravovaný, našou organizáciou pripomienkovaný a výrazne podporovaný. Z dôvodu nedostatku financií sa však jeho realizácia z roka na rok odsúvala, až v posledných rokoch upadol úplne do zabudnutia, čo je pre nás, rybárov vonkoncom nepotešiteľné konštatovanie.

Tradičné rybárske preteky na rybníkoch v Považskej Teplej stali pojmom ako medzi rybármi, tak aj fanúšikmi. Ich popularita je známa široko ďaleko a stali sa doslova rybárskym sviatkom. Najvyššia účasť - 580 pretekárov bola v máji 1984, ktorá až do dnes nebola prekonaná. Počet loviacich sa postupne ustálil na čísle 500. V decembri sa konala beseda s rybárskym odborníkom a spisovateľom Ing. Zdenkom Šimekom na tému Za

rybami na Sibíri a v Moldavsku doprevádzaná premietaním diapozitívov. V rybárskom dome sa konala prvá Burza rybárskych potrieb a bol na nej väčší dopyt, ako ponuka. Ďalšie burzy však potvrdili, že o tieto akcie je veľký záujem. Prekvapili vlastné výrobky členov, ktoré možno hodnotiť ako veľmi dobré, najmä umelé mušky, plaváky, olovká a podobne. Rybárska stráž mala 38 členov a vykázala 620 hodín pri hájení našich revírov. Disciplinárna komisia riešila 20 priestupkov.

Na volebné obdobie 1985 - 1988 bol mestskou konferenciou zvolený nový mestský výbor. Do funkcie predsedu Ing. Milan Chodelka, podpredsedom sa stal Ing. Stanislav Klabník, tajomníkom Milan Kolárik. Za predsedu revíznej komisie bol zvolený František Filip. Predsedom obvodnej organizácie č. 1 bol Ing. Anton Pokusa, tajomníkom Juraj Stráňovský. Predsedom obvodnej organizácie č. 2 sa stal Pavol Hudec, tajomníkom Ján Zrneček. V obvodnej organizácii č. 3 sa stal predsedom Tomáš Tomšej a tajomníkom Ján Jágrik. V ostatných funkciách v mestskom výbore nenastali výrazné zmeny. Z funkcie predsedu i z výboru odišiel dlhoročný predseda Jozef Pauer. pod ktorého vedením sa organizácia stala jednou z najlepších v stredoslovenskom kraji. Jeho osobné zásluhy sú najmä pri vybudovaní rybníkov Považskej Teplej.

Rozhodujúcim problémom, ktorý strpčoval život športových rybárov našej MsO bolo najmä znečisťovanie starého koryta Váhu sedimentmi z čistiarne odpadových vôd v Hričove. Veľkým paradoxom bola skutočnosť, že novovybudovaná čistička spôsobovala, že voda v starom koryte bola čierna, špinavá a zapáchajúca, čo spôsobovalo úhyn rýb a ich nekonzumovateľnosť. Príčinou bolo, že čistička bola daná do prevádzky bez odkaľovacích polí. Výbor MsO na to trvalé poukazoval a žiadal kompetentné orgány o urýchlené riešenie.

Kladne treba trvalo hodnotiť prácu krúžkov mladých rybárov, ktoré obetavo viedol Ing, Eduard Hanko. Potešiteľné je, že v týchto krúžkoch vyrastali schopní športoví rybári a objavili sa aj pretekárske nádeje. Záujem o rybárstvo u tejto kategórie bol značný a počet mladých rybárov - pionierov stúpol na 101. Nadšenci pre spôsob lovu muškárením vytvorili v roku 1985 Muškársky krúžok pri MsO SRZ a ich nástup do športových súťaží bol doslova raketový. V septembri 1986 sa zúčastnili na majstrovstvách stredoslovenského kraja v muškárení v Liptovskom Mikuláši, kde naše družstvo v zložení Stanislav Krištofík, Milan Bajzík a Juraj Dobiaš vyhralo s veľkým náskokom súťaž družstiev pred Dolným Kubínom a Liptovským Mikulášom. V jednotlivcoch obsadil Stanislav Krištofík druhé miesto. Tieto umiestnenia sú mimoriadne cenné, lebo liptovskí a oravskí muškári predstavujú slovenskú špičku.

V roku 1986 začala MsO organizovať preteky o Pohár oslobodenia Mesta Považská Bystrica. Počet členov MsO prekročil v tomto roku magickú tisícku a ich počet dosiahol 1014 členov. Z toho bolo 14 žien, 101 pionierov a 54 mladých rybárov do 18 rokov. Vo zveľaďovaní revírov sa dosiahli pekné výsledky vo vysadení plôdika pstruha potočného. Zvlášť treba vyzdvihnúť vysadenie 100 tisíc kusov plôdika šťuky do Nosickej priehrady. Pod Dubovec a 2140 kusov vlastnej násady šťuky v priemernej dĺžke 8-12 cm. Do rybníkov v Považskej Teplej a do vážiny Slavojka bolo vysadených 59 metrákov kapra K2 a K3. V rozširovaní revírov sa začalo blýskať na lepšie časy, keď sa započalo s ťažbou štrkopieskov v Považskej Teplej tak, aby sa prvý rybník rozšíril o značnú plochu. Postupne malo dôjsť aj k rozširovaniu ďalších rybníkov. Na základe dohody s Povodím Váhu sa pokračovalo v budovaní sypovej hrádze na Nosickej priehrade a tým postupne dochádza k oddeľovaniu novovytváraného revíru Pod Dubovcom od priehrady. Naďalej pretrváva znečisťovanie starého koryta Váhu čističkou v Hričove, i keď vďaka mnohým rokovaniam na rôznych úrovniach sa dosiahlo prijatie opatrení k urýchleniu dostavby odkaľovacích polí na tejto čističke.

Začiatok roku 1988 sa niesol v znamení konania výročných členských schôdzí obvodných organizácií ako aj mestskej konferencie SRZ. Ako delegovaní hostia sa zúčastnili z KV SRZ JUDr. Emil Rendek, ďalej zástupcovia MsV KSS, OV SNF, MsNV a ONV - odbor lesného a vodného hospodárstva. Vo verejných voľbách bolo zvolených 21 členov výboru a päťčlenná revízny komisia. Do riadiacich funkcii boli zvolení: predseda Ing. Milan Chodelka, podpredseda Ing. Stanislav Klabník, tajomník Milan Kolárik, hlavný hospodár Tomáš Jakubec, odbor tečúcich vôd Ing. Peter Marták, účtovník Jozef Králik st., výchovná činnosť Roman Kiššík. Za predsedu kontrolnej a revíznej komisie bol zvolený František Filip. Ďalej bola ustanovená disciplinárna komisia, rybárski hospodári na jednotlivých revíroch, členovia vodnej a rybárskej stráže.

Rybársky ples v roku 1988

V pretekárskej činnosti sme zaznamenali ústup zo získaných pozícií. Napriek tomu, že v majstrovstvách stredoslovenského kraja, ktoré sme usporiadali, sme získali prvé tri miesta a v družstvách druhé miesto za Žilinou, nedarilo sa nám v I. lige v LRU, z ktorej naši reprezentanti vypadli. Na V. zjazde Slovenského rybárskeho zväzu, ktorý sa v októbri 1988 konal v Žiline, sa prijali nové zásady pre vydávanie povolení na rybolov a ich platnosť. Tieto zásady vyvolali v členskej základni masový nesúhlas a nespokojnosť. Za našu organizáciu sa konferencie zúčastnili ako delegáti predseda Ing, Milan Chodelka a tajomník Milan Kolárik. V investičnej oblasti sa pokračovalo v budovaní sypanej hrádze a vytváraniu samostatného revíru Pod Dubovcom a taktiež sa intenzívne pokračovalo v bagrovaní štrkopieskov pri prvom rybníku v Považskej Teplej, kde sa už črtalo značné rozšírenie tohto revíru. V snahe o obnovenie tradície rybárskych plesov, konaných v „Kaťáku" pred mnohými rokmi, bolo výborom rozhodnuté, usporiadať I. veľký rybársky ples. Táto akcia sa stretla s veľkým záujmom našich rybárov, ako aj fanúšikov, čoho dôkazom bola vysoká účasť. Estrádna sála domu kultúry doslova praskala vo švíkoch. Spoločenská úroveň plesu bola na vysokej úrovni.

Navigácia: …\Pravidlá\MsO SRZ Poažská Bystrica