Rybárstvo v období 2. svetovej vojny
Udalosti rušných politických rokov 1939 - 1941 kniha zápisníc neobsahuje.
Z roku 1942 je zaznamenaná len jedna zápisnica zo dňa 17. apríla z
výborovej schôdze, na ktorej boli rozdelené funkcie vo výbore. Zaujímavé
je, že sa stretávame s označením funkcie „gazda a knihovník", do ktorej
bol zvolený Eduard Makaj. Na tejto schôdzi boli prijatí noví členovia, medzi
nimi aj František Filip, dlhoročný funkcionár - bývalý tajomník našej
organizácie, v súčasnosti čestný člen SRZ.
Ťažké vojnové roky sa odzrkadlili aj na činnosti spolku, ktorá bola minimálna.
Predsedom spolku bol p. Molčan. Z roku 1944 sa nám zachovali štyri
zápisnice, ktoré boli zrejme písané až dodatočne, pretože nie sú uvedené
chronologicky, ba pri jednom zápise chýba dátum. Zo zápisov sa dozvedáme,
že boli dvaja Čestní predsedovia - Koloman Minárik a Konštantín
Pavlovič, výkonný predseda bol p. Molčan, miestopredsedom p.
Režný, tajomníkom Karol Stráňovský a zapisovateľom František Filip.
Pri zarybňovaní bolo do Mošteníka nasadených 5000 kusov pstruha potočného,
kus po 50 halierov, 2250 kusov hlavátky bolo nasadených do Domanižanky.
Pri nasadzované bol prítomný obecný policajt Králik. Na Zväz rybárskych
spolkov bol zaslaný návrh, aby rybárske potreby boli
predávané iba členom rybárskeho spolku na základe preukazu.
Na poslednej schôdzi 6. novembra 1944 sa prejednávala sťažnosť, že sa ničia
ryby vo Váhu granátmi a bolo uložené tajomníkovi, aby zaslal list na
okresný úrad a na nemecké veliteľstvo so žiadosťou, aby bolo tomu zabránené.

Rybársky lístok jedného z
dlhoročných predsedov našej organizácie Jána Režného z roku 1939.
Dokument, ktorý je dnes už
vzácnou relikviou.
Povojnové obdobie
a organizované rybárstvo
„Po búrke války, ktorá sa prehnala cez naše kraje, sme sa zišli, aby sme zahájili
znovu činnosť v oslobodenej vlasti - novej Československej republike.
Válka nám priniesla v rybárstve mnoho škody, ktoré budeme musieť
dlhé roky násadami a pilnou prácou doplňovať", to je autentický výpis
slov podpredsedu p. Režného na prvej výborovej schôdzi v máji 1945.
Nadšenci rybárskeho športu si plne uvedomili, že vojna priniesla veľké
škody, stavy rýb boli veľmi zdecimované a len systematická a dlhoročná
robota mohla priniesť želateľné výsledky.
Bol zvolený nový výbor v zložení: čestní predsedovia -
Koloman Minárik, Konštantín Pavlovič, predseda Ján Režný,
miestopredsedovia Bošányi a Jemelka, tajomník František
Filip, pokladník Prošvic, zapisovateľ Eduard Stráňovský, dozorca
vôd - F. Rojko, hospodár - Friedl, revízori Jícha, Svinka. Za členov výboru
boli zvolení Boháň, Sika, Benko, Šulc, Chovanec, Cársky a Balaďa. Nový
výbor začal s intenzívnou činnosťou, burcoval proti ničeniu rýb granátmi
- pozostatku to vojny, prijímaní boli noví členovia, i keď len v
obmedzenom množstve, lebo stále platila zafixovaná zásada, že viac, ako 100
členov by bolo vzhľadom na rozlohu revírov neúčelné. Preto sa vyvíjala
všemožná snaha o získavanie vlastných revírov od súkromníkov. Na
základe nariadenia Slovenskej národnej rady č. 51/45 Zb. boli
rozpustené všetky dovtedy existujúce spolky. Napriek
tomuto rozhodnutiu športoví rybári pokračovali vo svojej
činnosti až do ustanovujúceho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo 31.
marca 1946. Na tomto zhromaždení bol v zmysle nariadenia SNR
ustanovený Rybársky ochranný spolok v Považskej Bystrici.
Za staronového predsedu bol zvolený Ján Režný, v zložení
pôvodného výboru žiadne podstatné zmeny nenastali. Spolok mal prihlášky od
deväťdesiatich členov, schôdze sa ich zúčastnilo 50. Nový
spolok sa prihlásil za člena Zväzu rybárskych spolkov na Slovensku so
sídlom v Žiline. Prioritou spolku bolo získavanie lovných revírov, aby
členovia mali kde loviť ryby. Získal sa prenájom revíru na Váhu od majiteľa
Orlovského kaštieľa Ružičku, ako aj revír na Pružinke v katastri obce
Visolaje. Stále prebiehali na schôdzach dlhé debaty v otázkach povolenia
chytať ryby do „podjímačov". Chytanie rýb na kladené šnúry bolo prísne
zakázané s postihom až do vylúčenia zo spolku.
Rok 1947 sa vyznačoval veľkou aktivitou organizácie, o čom svedčí
skutočnosť, že počet členov stúpol na 115. Usporiadala sa prvá rybárska
zábava, z ktorej čistý výnos
bol 17 556 Kčs. Prvotne sa
objavuje požiadavka členov, aby organizácia hospodárila podľa ročného
rozpočtu. Pokračoval boj proti pytliakom. Za zmienku stojí odsúhlasený
návrh, podľa ktorého na lov rýb vo Visolajoch mohli byť na celú sezónu
vydané najviac tri povolenky za poplatok 30, 40 a 50 korún denne, pričom vo všedné dni mohli byť vydané najviac 4 povolenky a na nedeľu 6
povolenlek. Chytať sa mohlo len na rybku a mušku. Pri zistení lovu na
čierno bola odsúhlasená pokuta 250 Kčs. Intenzívne sa objednávali násady
rôznych druhov rýb, najmä šťuky, kapra, pleskáča, zubáča a pstruha, no s
dodávaním násad boli značné ťažkosti. Hlavným dodávateľom bola firma Ryba a
rybárstvo z Třebone.

Členská legitimácia aj s
potvrdením o zaplatení členského.
Rok 1948 započal v januári starostlivo pripravovaným rybárskym maškarným
plesom, ktorý sa stal tradičným do roku 1951 a jeho organizačnému zabezpečeniu bola venovaná každoročne veľká pozornosť.
Februárové udalosti sa prejavili aj v rybárskom spolku. Vytvorený bol Akčný
výbor v zložení Ján Sika, Jozef Šnídl, Augustín Gajdoš a Eduard Stráňovský,
ktorý mal za úlohu riadiť činnosť organizácie do zvolenia nového výboru.
Organizácia zrušila členstvo tým, ktorí nepodporovali činnosť národného
frontu a stavali sa negatívne k politike KSS. Dňa 3. februára 1948 na výzvu
Povereníctva pôdohospodárstva prihlásil spolok nárok na všetky vody,
nachádzajúce sa v okrese Považská Bystrica a mimo toho na potok Pružinka.
Valná hromada dňa 4. 4. 1948 zvolila nové vedenie spolku, keď za čestných
predsedov boli zvolení K. Minárik a K. Pavlovič. Predsedom sa stal Ján
Režný a tajomníkom Eduard Stráňovský. Na tejto hromade bolo konštatované,
že niekoľkoročné úsilie vybudovať v našom meste rybníky sa dostáva do
reálnej podoby. Je podpora zo strany mesta a Povereníctvo pôdohospodárstva
súhlasilo so žiadosťou, aby vybudovanie rybníkov bolo zaradené do plánu.
Bol zriadený zvláštny prípravný výbor na rybníky. Zaujímavosťou je, že po
prvýkrát sa stretávame s požiadavkou, aby každý člen viedol „Kontrolný
rybársky lístok", do ktorého sa zapíše dátum, druh a množstvo
ulovených rýb, aby bola podchytená evidencia úlovkov.
|