|
Predpovede
počasia bývajú
zvyčajne všeobecné, platné pre celé územie republiky alebo jej časti, robia
sa deň vopred a nikdy sa z nich nedozviete napr. kedy a kde bude
búrka.
Rybárov
podľa záujmu o predpoveď počasia možno rozdeliť:
- alchymista
– uplatňuje svoje teórie o počasí a o jeho vplyve na ryby
a zaujíma ho všetko – vývoj teploty, tlaku, zrážok, oblačnosti atď...
(teplota*počet mrakov*dátum/tlak = úlovok v kg)
- salamista
- má rád vlastné pohodlie a svoje pivo si vycická radšej doma
v suchu ako vonku pri udiciach v daždi a zaujíma sa len
o to, či nebude pršať alebo mrznúť.
- optimista
– pri predpovedi rozmýšľa, či si pribaliť aj mokrý, rsp. studený variant
rybárskej výbavy.
A. Zrážkový radar
Najžiadanejšou z lokálnych informácií o počasí
je odpoveď na otázku, kedy na danom mieste bude pršať. Presnú odpoveď
neposkytne žiadna predpoveď počasia ale online radarové mapy zrážkových
systémov aj to maximálne iba v niekoľkohodinovom predstihu (6-12h pri
frontálnych systémoch a 2-3h v prípade lokálnych
krátkotrvajúcich búriek.) Ide v podstate o dvojrozmerný radar,
ktorý monitoruje prítomnosť dažďových kvapiek vo vzduchu v nastavených
intervaloch (štandardne 15 min).
Čo k tomu potrebujete:
1. Mať prístup k internetu na adresy
serverov, kde sú tieto mapy zverejňované. (Nájdete ich tu.)
Na našom území sú dva radary (Košice, Bratislava),
ktoré prioritne monitorujú územie SR a len malú časť územia susedných
krajín (100-150km za hranicami SR), preto je dobré pozerať aj radary
v Poľsku, Maďarsku, Čechách odkiaľ najčastejšie prichádzajú zrážkové
systémy k nám, prípadne aj Nemecko – kde vznikajú nad kontinentom po
príchode z mora väčšie systémy pohybujúce sa na východ do vnútrozemia
až k nám. Dnes prevádzkuje radar takmer každá krajina v EU.
2. Naučiť sa čítať mapy,
spoznať správanie sa zrážkových systémov.
Samotný obrázok – mapa z radaru farebne znázorňuje
intenzitu odoziev radarového lúča od prekážok vo vzduchu – vody
v dažďových kvapkách v atmosfére. Čím silnejší dážď, tým
silnejšia odozva, čím neskoršia odozva, tým vzdialenejšie miesto. Vzniká
obraz podobne ako na sonare pod vodou. Zelená je slabý dážď, zvyčajne
trvalejší, modrá - mrholenie, žltá – dážď typický pre letné spŕšky,
oranžová silný dážď - búrka, červená – prietrž, šupák. Okamžitý stav
zodpovedá určitej hodine, udávanej v svetovom čase UTC (v lete
treba pripočítať 2h, inak 1h).
Pri prezeraní v rôznom čase vidno smer pohybu
zrážok, z ktorého možno odhadnúť čas, za ktorý dorazí na vybrané
miesto. V malom priestore akým je i Slovensko sa zrážkový systém
pohybuje zvyčajne rovnomerne a skôr sa rozpadne ako by zmenil smer
alebo rýchlosť (viď obrázok – 12:00h).
Rýchlosť pohybu čela zrážkového systému býva rôzna,
v závislosti od veľkosti systému. Malé a intenzívne búrkové
systémy (oranžové) sa pohybujú rýchlejšie ale vydržia kratšie (zaniknú –
vypršia sa), veľké, plošné (zelené) systémy idú pomalšie, vydržia
dlhšie a dobre sa pri nich predpovedá. Z nasledujúceho obrázku
vidno, že za 3h sa pokojný systém presunul cca o 80 -100 km a o 12:00 sa rozpadol na lokálne prehánky.
Najťažšie je predpovedať letné poobedňajšie búrky, kedy
sa na čistej ploche zjaví v priebehu polhodiny niekoľko lokálnych
búrok náhodne roztrúsených v priestore. Je to situácia, keď teplotné
a tlakové pomery v atmosfére prekročia určité kritické hodnoty
(prehriatie atmosféry, náraz na tlakové rozhranie, na pohorie ...)
a z pekného karfiolového mraku začne pršať. Tu internet končí. Vo
všeobecnosti sa na radarovú predpoveď možno spoľahnúť 2h vopred.
|
