SPRÁVA
O ČINNOSTI SLOVENSKÉHO RYBÁRSKEHO ZVÄZU
OD VIII. SNEMU SRZ

Podbanské, 18. november 2006

IX. snem SRZ sa uskutočňuje v roku, kedy Slovenský rybársky zväz dovŕšil 80 rokov svojej existencie.

K dnešnému dňu Slovenský rybársky zväz reprezentuje 122 miestnych a mestských organizácií s nasledovným počtom členov v jednotlivých rokoch:

 

2002

2003

2004

2005

C e l k o m:

117 343

117 883

113 820

111 568

V roku 2005 nastal pokles počtu členov oproti roku 2002 o 5 775 členov. Tento pokles bol spôsobený najmä poklesom v kategórií deti a mládež.

I napriek poklesu členskej základne, 111 568 členov Slovenského rybárskeho zväzu svedčí o veľkom záujme našich občanov o rekreačný rybolov, čo nás teší, ale i zaväzuje do budúcnosti.

Úvodom je potrebné bližšie sa oboznámiť s prácou Prezídia Rady SRZ ( ďalej len Prezídium ) a Rady SRZ ( ďalej len Rada ) za uplynulé funkčné obdobie a súčasne informovať členskú základňu aspoň o najhlavnejších úlohách a otázkach, ktoré riešili tieto vrcholné orgány zväzu.

Zasadnutia Prezídia a Rady sa každoročne riadili schváleným plánom práce. V rokoch 2002 až 2006 zasadalo Prezídium 20 krát a prijalo 74 uznesení, Rada 16 krát a prijala 319 uznesení. Medzi najdôležitejšie činnosti, ktorými sa tieto orgány zaoberali je potrebné spomenúť:

Schválenie

Zabezpečenie

Všetky uznesenia, ktoré Prezídium ako i Rada prijala boli splnené.

Zároveň je potrebné vyzdvihnúť veľké úsilie na prácach pri tvorbe novej vykonávacej vyhlášky k zákonu o rybárstve, ktorá bola v zbierke zákonov zverejnená pod č. 185 v roku 2006. Nemalé úsilie sme museli vyvinúť na zmarenie plánov Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktoré v roku 2003 pripravilo zákon o akvakultúre, ktorým by bolo možné vodné nádrže dať do prenájmu právnickým a fyzickým osobám za úplatu.

Záverom je treba povedať, že Prezídium a Rada mimo vyššie spomenutých problémov riešili celý rad úloh a požiadaviek základných organizácií SRZ, ktoré si vyžiadali značné úsilie ako i čas.

V ďalšej časti je podrobnejšie zhodnotená práca Prezídia a Rady za uplynulé obdobie v nasledujúcich oblastiach činnosti:
 

MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY

Spolupráca so susednými rybárskymi zväzmi pokračuje a je na vysokej úrovni. Štatutárni zástupcovia SRZ sa pravidelne zúčastňovali spoločenských akcií, ako aj pracovných stretnutí, ktoré organizovali jednotlivé zväzy, najmä Český, Maďarský, Poľský, Nemecký, Moravský a Bavorský rybársky zväz, ako aj Rybársky zväz Luhačovického zálesí.

Nakoľko EAA, ktorej zakladateľom bol aj SRZ, prestala plniť funkciu vykonávateľa požiadaviek zástupcov zväzov s vnútrozemským rybolovom, vyústila spolupráca vyššie citovaných zväzov do založenia neformálneho združenia s pracovným názvom V4. Rokovanie sa uskutočnilo na pôde SRZ v Bratislave v auguste roku 2006 s tým, že členovia združenia nebudú platiť žiadne členské poplatky, náklady spojené s rokovaním bude vždy znášať ten zväz, na území ktorého sa rokovanie uskutoční. Predmetom rokovaní budú vždy aktuálne problémy, akými sú napr. škody spôsobené kormoránom, vydrou a pod.

Na základe nového zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve sa v rokoch 2002 - 2006 uskutočnili viaceré stretnutia s rybárskymi zväzmi v susedných krajinách za účelom zjednotenia pravidiel rybolovu na hraničných vodách. V priebehu rokov 2004 - 2005 sa podarilo uzavrieť dohodu o jednotnom výkone rybárskeho práva s Poľským rybárskym zväzom na rieke Dunajec a Poprad a s Maďarským rybárskym zväzom na úsek rieky Dunaj od Štúrova po Komárno, ďalej dohody na rieky Tisa, Bodrog a Ipeľ a VN Veľký Kamenec.

Na to, aby tieto dohody mohli platiť, požiadali sme MŽP SR o udelenie výnimky z ustanovení § 11, § 13 ods. 1, písm. b) a § 14 až 17 zákona o rybárstve, ktorá zosúladila podmienky rybolovu slovenských, poľských a maďarských rybárov na hraničných riekach Poprad, Dunajec a Ipeľ.

V roku 2006 sme pod záštitou Slovenského kultúrneho inštitútu v Budapešti zorganizovali spoločne s Maďarským rybárskym zväzom výstavu s názvom " Ryby nepoznajú hranice ".
 

HOSPODÁRENIE RADY

Hospodárenie Rady v sledovanom období rokov 2002 až 2005 možno po analýze v jednotlivých rokoch hodnotiť kladne. Snahou pri zostavovaní rozpočtov bolo dosiahnuť ich vyrovnanosť, čo znamená pokrytie vynaložených nákladov na všetky činnosti výnosmi.

Táto úloha bola splnená okrem roku 2004, kedy bol rozpočtovaný rok uzatvorený účtovnou stratou pričom hospodársky výsledok bol ovplyvnený hlavne dvomi závažnými faktormi a to:

Na prebytkovom hospodárení v ostatných rokoch sa podieľalo najmä zvyšovanie produkcie rýb - násad z vlastných chovov. Snahou Rady bolo vyprodukovať čo najväčšie množstvo násad v požadovanej kvalite a v čo najväčšej druhovej skladbe za účelom obmedzenia ostatných nákupov od cudzích dodávateľov. Nakupované boli iba násady, ktoré Rada sama neprodukovala, resp. z kapacitných dôvodov sa násada nedala vyprodukovať.

Pod zvýšenú produkciu sa zapísala i odborná a organizačná stránka pracovníkov SRZ, kvalitné finančné zázemie, hlavne čo sa týka modernizácie stredísk a opráv. Aj napriek vynaloženému úsiliu sú však niektoré strediská stále nedobudované a je potrebné v modernizácii a opravách naďalej pokračovať. V sledovanom období bolo na obstaranie a technické zhodnotenie dlhodobého majetku vynaložených 41 132 tis. a na opravy 26 398 tis. Sk.

Medzi najvýznamnejšie položky investícií a opráv možno zaradiť najmä:

Náklady pre zabezpečenie činnosti športového odboru za obdobie rokov 2002 až 2005 predstavujú čiastku 20 372 tisíc Sk. Uvedené náklady boli vykryté z nasledovných zdrojov: štartovné domáce a zahraničné, príspevky Rady, dotácie a ostatné príspevky.

Osobitnou kapitolou v oblasti hospodárenia je obchodný vzťah k Slovrybu, a.s.

Rada neustále eviduje zvyšujúci sa stav pohľadávok voči Slovrybu, a.s.. Priemerný stav pohľadávok v období rokov 2002 – 2005 sa pohyboval v sume 10 447 tis. Sk. V snahe znižovať tento stav pristupuje Rada k bártrovým dodávkam násadových rýb, ktoré znižujú celkový dlh. Úhrada pohľadávok za nájom je dôležitý predpoklad získania zdrojov i pre vykonávanie opráv a údržby, resp. investícií do prenajatého majetku. V podstate to znamená, ak Slovryb a.s. neuhrádza nájom, Rada „ neopravuje “ prenajatý majetok, ktorý potom stráca svoju ekonomickú hodnotu a chátra.

Slovryb, a.s. nám v roku 2003 vrátil ako dubiózny majetok, na ktorom sa nedá podnikať a výroba na ňom je nerentabilná strediská v Bytči a vo Svite. Stredisko v Bytči sme začali využívať my, o jeho využití budem hovoriť neskôr. Stredisko vo Svite sme na základe rozhodnutia Rady dali do ekonomického prenájmu právnickej osobe.
 

STAV V MAJETKOPRÁVNOM VYSPORIADANÍ MAJETKU RADY

Proces výkupu pozemkov je zdĺhavý, pretože veľa vlastníkov nesúhlasí s pôvodne dohovorenou cenou, ktorú negatívne ovplyvnila aj výstavba závodu KIA pri Žiline, okrem toho väčšina z nich nemá právoplatné doklady preukazujúce ich vlastníctvo k nehnuteľnostiam.

Preto v lokalitách Košarovce, Uhorské, Paríž – Ľubá stále prebieha výkup pozemkov od vlastníkov – fyzických osôb. Veľkým nedostatkom sú aj chýbajúce registre ROEP v týchto lokalitách. Preto nám Slovenský pozemkový fond zatiaľ nemôže pôdu neznámych vlastníkov resp. vlastníkov s neznámym pobytom predať. Stagnácia predaja „ štátnej pôdy “ bola spôsobená aj rozhodnutím predchádzajúcej vlády o zastavení jej predaja, ktorý platí doteraz. Aj kúpa pozemkov od obcí je obtiažna, záleží od zloženia poslancov miestneho zastupiteľstva. Aj napriek hore uvedeným problémom sa neustále pokúšame o kúpu pre nás potrebných pozemkov.

V sledovanom období sme začali s výkupom pozemkov v Čičove ako aj v Uzovskej Panici.

V sledovanom období sme kúpili byt vo Svite pre potreby náhradného bývania po bývalom zamestnancovi Slovryb, a.s.

Za celé sledované obdobie sme nepredali žiaden nehnuteľný majetok bez rozhodnutia a schválenia Rady. Konečne sme predali majetok, na ktorý zväz nemal finančné prostriedky na jeho dokončenie a ktorý sme chceli predať už v predchádzajúcom období, ale doteraz sa nám to nepodarilo. Ide o tento majetok:

Predmetom predaja bol aj majetok pre zväz nepotrebný, a to:

a tiež pozemok v Lučivnej, pri ktorom sa nový vlastník Chemosvit, a.s., okrem prísľubu inej pomoci zmluvne zaviazal, že časť spoluvlastníckeho podielu odpredá ZO SRZ vo Svite za 1,- Sk na vybudovanie rybničného areálu.

Doriešili sme aj niekoľko ročný spor so Správou katastra Trnava o prevode vlastníctva rybníkov v Dolnej a Hornej Krupej, ktorá nám nechcela stavby rybníkov zapísať do katastra nehnuteľností.

Okrem konkrétnej práce na usporadúvaní majetku zväzu venovali sme pozornosť aj vám, základným organizáciám SRZ. Okrem pomoci s konkrétnymi problémami zorganizovali sme pre vás školenie v oblasti katastra, žiaľ túto možnosť využilo len 47 organizácií. Apelovali sme na vás a stále intenzívnejšie apelujeme, že je potrebné veľkú pozornosť, možno v dnešnej dobe prvoradú, venovať majetkoprávnemu usporiadaniu svojho majetku, akými sú rybárske domy a pod., ale hlavne rybárskym revírom.

STAV VO VÝROBE NÁSAD NA STREDISKÁCH SRZ

Pre celé predchádzajúce 4 ročné obdobie bolo charakteristické ďalej rozvíjať pomerne stabilizovanú výrobu násad nasledovnými opatreniami:

Treba s uspokojením konštatovať, že na tomto úseku našej práce sme si počínali viac ako úspešne. Je potešiteľné, že cca 80 % násady všetkých druhov rýb určených pre zarybnenie revírov Rady už dnes pochádza z vlastnej produkcie. V porovnaní s predošlým obdobím hospodárenie vo výrobných strediskách Rady vo všetkých ukazovateľoch výrobného procesu výrazne stúplo. Ak sme pred 4 rokmi mohli konštatovať stabilizáciu, dnes hovoríme o výraznom raste výroby vo všetkých smeroch.

Posledné 4 roky charakterizovala snaha udržať vysoko stabilizovanú výrobu :

Kým v nedávnej minulosti sme produkovali násady trinástich druhov rýb: kapor, karas, lieň, podustva, tolstolobik, šťuka, sumec, zubáč, pleskáč vysoký, pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň a hlavátka, v predchádzajúcich štyroch rokoch sme tento sortiment dokázali rozšíriť o 3 ďalšie druhy – jesetera malého, amura a lipňa. Tieto ryby sú dodávané vo všetkých vekových a hmotnostných kategóriách prednostne do našich rybárskych revírov. Do budúcnosti, ak to kapacitné a finančné podmienky dovolia, by sme chceli rozšíriť sortiment násad o také exkluzívne kategórie, akými sú dvojročná násada pstruha potočného a dvojročná násada podustvy. A samozrejme, s ohľadom na dlhodobé požiadavky našich základných organizácii, chceme pokračovať v trende posledných 10 rokov a rozšíriť ponuku násad o nové druhy, napr. o stále viac žiadanú mrenu.

Dovoľte mi na chvíľu pristaviť sa pri jeseterovi malom. Istotne všetci vedia, že umelý výter a ďalší odchov násad tejto vzácnej ryby dolných úsekov našich najväčších riek boli dlhé desaťročia opradené rúškom tajomstva. Výskumný ústav živočíšnej výroby Častá, ako monopolný dodávateľ tejto ryby vyhnal cenu násady do astronomických výšok. To nás priviedlo k myšlienke, skúsiť výter tejto ryby vlastnými silami. Naši odborníci v rekordne krátkej dobe prenikli do problematiky, na základe čoho od roku 2004 zabezpečujeme umelú reprodukciu v našej liahni na stredisku v Nových Zámkoch. Týmto krokom SRZ zaistil stabilizáciu populácie jesetera a súčasne predišiel ďalšiemu nárastu ceny jeho násady.

Aj toto je, vážení delegáti, príklad nutnosti prevádzkovania vlastných výrobných stredísk. Ak by sme boli podľahli kuvičím hlasom, ktoré volali po zlikvidovaní vlastnej chovnej základne, zatvorení stredísk a nákupu násad od cudzích dodávateľov, boli by sme sa úplne vydali do područia priekupníkov s rybami resp. monopolným chovateľom.

Nemyslíme si, že všetko je dobre a nie je čo zlepšovať. Hlavne v cene kapra, náklady na jeho produkciu sú podrobne sledované, pričom po uzavretí hospodárskeho roku 2006 budú tieto podrobne analyzované a výsledky tejto analýzy budú zapracované do tvorby cien na budúci rok.
 

OBHOSPODAROVANIE VODNÝCH TOKOV

Od nadobudnutia účinnosti zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve uplynuli štyri roky. Dnes môžeme konštatovať, že zákon sa úspešne etabloval v praxi a jeho nepopierateľné pozitíva výrazne prevýšili drobné nedostatky, pomohli udržať jednotu a zmysel našej organizácie, ktorá plní svoje poslanie na území Slovenska nepretržite už 80 rokov. Popritom zohľadňuje potreby rekreačného rybárstva. Okrem toho akceptuje potreby výchovy odborníkov, požiadavky vedeckého výskumu, rešpektuje vlastnícke vzťahy k vode, pôde v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, prihliada na zásadné otázky zachovania životného prostredia, no súčasne umožňuje v primeranom rozsahu rozvoj podnikateľských aktivít zameraných na chov rýb a ich komerčné zhodnotenie. S odstupom času vzišla potreba vykonať niektoré legislatívne úpravy a keďže novelizovať zákon by mohlo znamenať ohrozenie § 4 zákona, pristúpilo sa len k úprave jeho vyhlášky. Slovenskému rybárskemu zväzu sa podarilo presadiť v novej vyhláške takmer všetky dôležité zmeny.
 

NOVÁ VYHLÁŠKA Č. 185/2006 Z. z. K ZÁKONU O RYBÁRSTVE

Kompetencie na úseku rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb prešli dňom 1. mája 2003 kompetenčným zákonom z pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Cieľom novelizácie vyhlášky bolo zosúladenie legislatívy Slovenskej republiky s príslušnými smernicami Európskej únie. Vyhláška predstavuje oproti predchádzajúcej právnej úprave kvalitatívne novú úpravu, zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom, záujmu Slovenskej republiky dosiahnuť trend Európskej únie v oblasti rekreačného rybárstva a spoločenským záujmom na ochranu vôd, rýb a ostatných vodných organizmov, ako prirodzeného bohatstva štátu.
 

DATABÁZA RYBÁRSKYCH REVÍROV

Jednou zo zásadných zmien v novom zákone o rybárstve z roku 2002 bolo nové členenie vôd na účely využitia rybárskych revírov. V tejto súvislosti bol Slovenský rybársky zväz poverený Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky prípravou nového revírovania. Databáza rybárskych revírov SR bola napriek svojmu rozsiahlemu a zložitému charakteru ukončená v požadovanom termíne a nadobudla platnosť 1. januára 2003. V zmysle nového revírovania Slovenský rybársky zväz zostal naďalej výrazne majoritným užívateľom rybárskych revírov na Slovensku. Popri samotnom členení vôd na kaprové, lipňové a pstruhové významným prínosom novej databázy je aj nové číslovanie.

Potreba efektívneho obhospodarovania rybárskych revírov v užívaní zväzu si v priebehu rokov 2003 - 2004 vyžiadala viacero zmien v pôvodnom revírovaní. Tieto boli vykonané v rámci dvoch rozsiahlych aktualizácií na základe požiadaviek jednotlivých základných organizácií SRZ. Predmetom zmien bolo predovšetkým prehodnotenie stanovenej minimálnej zarybňovacej povinnosti na jednotlivých rybárskych revíroch, vo viacerých prípadoch však tiež ich charakter, účel či nové vymedzenie hraníc, v súvislosti s ich upresnením alebo novým rozdelením. Navyše, niektoré revíry boli z objektívnych dôvodov zrušené, iné boli vytvorené a niekoľko revírov bolo v súlade so zákonom o rybárstve Slovenskému rybárskemu zväzu odobratých a pridelených iným subjektom pre účely podnikania v osobitnom režime. V súčasnosti je tak Slovenský rybársky zväz užívateľom 1640 rybárskych revírov, čo predstavuje zhruba 39 160 km vodných tokov a 55 500 ha vodných plôch.
 

KORMORÁN

Počas uplynulého štvorročného obdobia sa problematika predačného tlaku zimujúcich populácií kormoránov na rybárskych revíroch na Slovensku stala jednou z najdiskutovanejších tém medzi rybármi. Alarmujúcim bol predovšetkým postupne narastajúci výskyt týchto výlučne rybožravých vtákov na podhorských riekach severného a severozápadného Slovenska s neskorším presunom aj na ďalšie lokality na východe krajiny. SRZ v rokoch 2003 - 2004 organizoval orientačné sčítavanie kormoránov na našom území. Neskôr, po podaní našej žiadosti o udelenie výnimky na plašenie a odstrel kormoránov na vybraných rybárskych revíroch v apríli 2004 sme pokračovali v presnejšom monitoringu prostredníctvom sčítavania vtákov na nocoviskách, a to v spolupráci s ochranárskymi organizáciami v rámci celoeurópskeho sčítania vodného vtáctva. Údaje z hlavných termínov tohto monitoringu z januára 2005 a 2006 sú používané ako relevantné údaje pri komunikácii s ministerstvom.

K posunu postoja ministerstva k uvedenej žiadosti prispela aj konferencia s medzinárodnou účasťou na tému „Kormorán veľký a rybárstvo na Slovensku“, ktorú sme zorganizovali v novembri 2004 v Žiline za účasti všetkých zainteresovaných strán. Výsledkom bolo, že ministerstvo napokon uznalo naše argumenty vo všeobecnosti ako odôvodnené pre udelenie požadovanej výnimky, ktoré rozhodnutím povolilo výnimku na usmrtenie výrazne limitovaného počtu kormoránov na vybraných úsekoch tokov severozápadného a stredného Slovenska a ich plašenie aj na niektorých ďalších lokalitách v zimnej sezóne 2005/2006 a 2006/2007.

V súčasnosti na naše územie v zimnom období pravidelne prilieta minimálne 8000 jedincov kormoránov, pričom vyše 2000 ks sa pohybuje v oblasti najviac zraniteľných podhorských riek lipňového pásma v rámci stredného a severného Slovenska. Zároveň sa stále zvyšuje počet vtákov, ktoré u nás zostávajú počas celého roka. Ročne tak kormorány spôsobujú na našich revíroch škody na rybách vo výške až niekoľko desiatok miliónov korún. Znepokojujúcou je predovšetkým situácia na rieke Orava a na hornom toku Váhu, kde boli zhodne zaznamenané výrazne znížené hodnoty ichtyomasy a rapídny pokles úlovkov viacerých druhov rýb. V danej súvislosti ide popri finančných stratách vo vzťahu k umelému zarybňovaniu najmä o ekologickú ujmu v podobe poškodenia genofondu rybích populácií vrátane viacerých ohrozených druhov. Dochádza tak k neodhadnuteľnému negatívnemu vplyvu na celkovú ekologickú rovnováhu vodných ekosystémov, a tým samozrejme aj na ich rybárske využitie. Po podaní rozkladu zo strany Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku sa Rada rozhodla iniciovať petíciu na Európsky parlament so zámerom zaradiť kormorána do prílohy II.2 Smernice o vtákoch. Výsledkom by malo byť časové, príp. územné vymedzenie všeobecnej ochrany kormoránov na národnej úrovni v súčinnosti s reguláciou populácie na hlavných európskych hniezdiskách. Možnosť riešenia daného problému prostredníctvom udeľovania jednorazových výnimiek sa totiž ukázala ako neefektívna a uspokojivý stav je navyše možné dosiahnuť iba celoeurópskym plánom manažmentu populácie predmetného druhu. V tejto veci sme oslovili niektorých našich europoslancov, výsledok by mal byť známy v priebehu roku 2007.
 

ZNEČISŤOVANIE A ŠKODY NA RYBÁCH

Najväčším nebezpečenstvom pre ichtyofaunu vôd popri nevhodných ľudských zásahoch akými sú výstavba malých vodných eklektrární, regulácie tokov, ťažba štrkov do prirodzených biotopov sú havarijné znečistenia vôd. Tie výraznou mierou obmedzujú riadne rybárske hospodárenie a často sú príčinou škôd veľkého rozsahu na rybách a ostatných vodných živočíchoch. Na elimináciu vzniknutých škôd Rada vytvorila rezervný fond, ktorý slúži na podporu ichtyocenóz takto postihnutých rybárskych revírov.

Pretrvávajúcim nedostatkom, ktorý sa nám nedarí eliminovať sú lokálne úhyny malého rozsahu resp. škody s nízkou spôsobenou škodou, o ktorých sa my ako užívateľ vôbec nemusíme dozvedieť. V tejto oblasti máme pri zisťovaní pôvodcu sľubne sa rozvíjajúcu spoluprácu so Slovenskou inšpekciou životného prostredia, ktorú bude potrebné rozšíriť na regionálnu úroveň.
 

OSVETOVÁ ČINNOSŤ

Svoje aktivity sme smerovali aj na našu propagáciu. V roku 2004 sme sa podieľali na zostavení rybárskej mapy, ktorú vydal Vojenský kartografický ústav, a.s. Harmanec. V tom istom roku bol vydaný aj obrázkový, farebný propagačný materiál o Slovenskom rybárskom zväze, ktorý výstižne a zároveň komplexne propaguje činnosť a poslanie zväzu. Materiál bol vydaný v slovenčine a angličtine pri príležitosti konania Majstrovstiev sveta v love rýb na umelú mušku v roku 2004 na území Slovenska. Na webovej stránke s názvom www.srzrada.sk sú zverejňované všetky dôležité informácie a dokumenty súvisiace s činnosťou zväzu. Na veľmi dobrej úrovni je aj publikačná činnosť vo zväzovom časopise Poľovníctvo a Rybárstvo. Publikované sú v ňom informačné, odborné články a oznamy, čím sa snažíme zlepšiť informovanosť smerom k členskej základni. Pri príležitosti 80. výročia založenia zväzu Rada nechala vyrobiť CD o Slovenskom rybárskom zväze a plagát „ Ryby našich vôd “, ktorý v počte 5 kusov dostane každá ZO SRZ pri preberaní povolení na rybolov na rok 2007.
 

SPOLUPRÁCA S INŠTITÚCIAMI

Slovenský rybársky zväz spolupracuje s viacerými inštitúciami a organizáciami v oblasti vodného hospodárstva, rybárstva a životného prostredia. Z nich treba spomenúť Združenú strednú poľnohospodársku školu v Ivánke pri Dunaji, Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne, Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Slovenskú agentúru životného prostredia v Banskej Bystrici, Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, Výskumný ústav vodohospodársky v Bratislave, Slovenský hydrometeorologický ústav a iné. Od roku 2004 má Slovenský rybársky zväz zastúpenie v Konzultačnom zbore Štátnej ochrany prírody, ktorý slúži na zlepšenie komunikácie s verejnosťou, najmä s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov dotknutých území v súvislosti s vytvorením a starostlivosťou o územia súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000 ( Chránené vtáčie územia a Územia európskeho významu ).
 

EKOLÓGIA

V tejto oblasti každoročne organizujeme na kaprových vodných nádržiach ekologickú akciu " Čistenie brehov vodných nádrží ". Túto aktivitu postupne preberajú aj základné organizácie na svojich vodách.
 

ICHTYOLOGICKÉ PRIESKUMY

Aj tejto oblasti zväz venoval patričnú pozornosť. V roku 2003 aktívne participoval na úlohe ,, Klasifikácia povrchových vôd – Implementácia Rámcovej smernice o vodách “, v rámci ktorej bolo vykonaných dovedna 46 ichtyologických prieskumov vo vybraných referenčných lokalitách po celom území Slovenska. Úloha spočívala v sledovaní spoločenstva rýb a bola vykonaná v spolupráci so Slovenským hydrometerologickým ústavom. V roku 2004 si u nás pre prevádzkové účely objednal ichtyologický prieskum Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Odštepný závod Piešťany na VN Nová Bystrica, ktorý ukázal, že dokážeme realizovať aj náročnejšie ichtyologické prieskumy. V rokoch 2003 až 2005 bol vykonaný monitoring ichtyofauny v biokoridore VD Žilina pre Vodohospodársku výstavbu, š.p. Bratislava. Niekoľko prieskumov sme realizovali aj pre naše základné organizácie, konkrétne na rieke Muráň, v starom koryte Váhu pod riečnym stupňom v Hričove a haťou v Dolných Kočkovciach, na riekach Hron, Kysuca a Slaná. V spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR sme v tomto roku vykonali prieskumy na 100 vytipovaných profiloch vodných tokov po celom území Slovenska. Medzi nimi aj toky najviac postihnuté predačným tlakom kormorána. Výsledky prieskumov budú podkladom k vyčísleniu škôd spôsobených týmto vtákom.
 

VODOPRÁVNE KONANIA

Z roka na rok pribúda aj účasť a podávanie odborných stanovísk k vodoprávnym a správnym konaniam. V súvislosti s vytváraním chránených vtáčích území sme sa začiatkom roka 2006 prihlásili, prostredníctvom Krajských úradov životného prostredia, na všetky správne konania v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Okrem vyššie spomínaného ide aj o stavebné úpravy tokov, plánované vodné stavby, ťažbu štrkov, revízie a pod.
 

OCHRANA REVÍROV

V zmysle § 21 ods. 1 zákona o rybárstve č.139/2002 Z. z. je povinnosťou užívateľa zabezpečiť ochranu výkonu rybárskeho práva v rybárskych revíroch. Ochrana revírov v obhospodarovaní Rady bola vykonávaná v zmysle schváleného systému. Rybárske revíry boli podľa tohto systému rozdelené do siedmych skupín, tzv. revírnych celkov, v priebehu rokov 2004 – 2005 zúžené do piatich skupín. Na všetkých revíroch sa podarilo presadiť zásadu, že do náplne činnosti jednej osoby bola skumulovaná činnosť vedúceho rybárskej stráže ako aj činnosť rybárskeho hospodára. Toto bola jedna zo základných podmienok pre začiatok profesionalizácie týchto dvoch funkcií.

Ochranu na revíroch Rady zabezpečovalo priamo 115 členov RS, z toho platených 11 členov v kumulovanej funkcii a ďalších 15 vo funkcii vedúcich rybárskej stráže.

Na revíroch Rady bolo v sledovanom období zaevidovaných cca 600 porušení zákona o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky a cca 200 právoplatne ukončených prípadov pytliactva riešených orgánmi činnými v trestnom konaní.

Možno to do tejto správy nepatrí, ale nedá mi, aby som neupozornil všetkých funkcionárov ZO SRZ, že v zmysle § 18, ods. 2 novej vykonávacej vyhlášky č. 185/2006 Z.z., že dňom 31.12.2006 končí platnosť preukazov rybárskej stráže.
 

OBLASŤ ŠPORTOVEJ ČINNOSTI

V rámci športového rybolovu Slovenský rybársky zväz rozvíja činnosť aj v pretekárskej oblasti, a to na úrovni vnútroštátnej (organizovaním majstrovských postupových súťaží, republikových majstrovstiev a pohárových súťaží) ako i na medzinárodnej úrovni, kde je od roku 1994 členom Medzinárodnej rybárskej športovej organizácie CIPS. V hodnotenom období sa SRZ ako samostatný člen zúčastnil rokovaní kongresov CIPS, ktoré sa v roku 2003 konali v Locarne vo Švajčiarsku a roku 2005 v Palerme v Taliansku.

SRZ sa pravidelne zúčastňuje súťaží majstrovstiev sveta národov, klubov a majstrovstiev Európy v jednotlivých odvetviach. Úspešná práca SRZ bola ohodnotená tým, že jeho prostredníctvom bola Slovenská republika poverená usporiadaním:

Na medzinárodnej pôde sme sa presadili tým, že v roku 2005 bol do funkcie viceprezidenta vo federácií FCS v rybolovnej technike za SRZ zvolený Ing. Ľubomír Chrenko.

Ukončenie volebného obdobia vyvoláva potrebu zhodnotiť doterajší vývoj, ako aj dosahované výsledky na úrovni štátnej reprezentácie a domácich súťaží a následne navrhnúť smery, ktorými by sa mal uberať vývoj športovej činnosti v novom volebnom období.

Je potrebné konštatovať, že poverenie členov SRZ významnými funkciami v medzinárodnej organizácii CIPS a Slovenského rybárskeho zväzu usporiadaním najvýznamnejších svetových podujatí v predchádzajúcom volebnom období, po prvýkrát v jeho histórii, zaznamenal významné medzinárodné uznanie.
 

ČASOPIS " POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO "

Zväzový časopis, " Poľovníctvo a rybárstvo ", vychádza vo vydavateľstve PaRPRESS, ktorého sme spolu s poľovníkmi 50 % spoluvlastníkmi. V sledovanom období prešiel tvrdou skúškou, ktorá nie je ešte zažehnaná, ale dúfajme, že v čase tvrdého konkurenčného boja, hlavne zo strany veľkých spoločností akými sú napr. Plus 7 dní, sa nám ju podarí zažehnať. Veď časopis vychádza už 58. rok, má teda dlhú tradíciu a poznajú ho mnohí naši členovia. Na rozdiel od iných podobných časopisov sa “ Poľovníctvo a rybárstvo “ zaoberá nielen spôsobmi lovu, ale informuje aj o rozhodnutiach vrcholných orgánov zväzu, o činnosti jednotlivých mestských a miestnych organizácií SRZ, oboznamuje rybárov s platnou rybárskou legislatívou, venuje sa ochrane ichtyofauny, čistote vôd, športovým súťažiam vrátane ich výsledkov i úspechoch našich reprezentantov v zahraničí. Tak dáva svojmu čitateľovi komplexný obraz o súčasnom slovenskom športovom rybárstve.

Významnou rubrikou časopisu je aj súťaž " O rekordný úlovok roka ", ktorú redakcia organizuje už 22 rokov a každoročne ju vyhodnocuje. Výsledky súťaže majú vysokú výpovednú hodnotu o bohatstve, ktoré sa nachádza v našich vodách.

Nehovoríme, že nie je čo zlepšovať aj v tejto oblasti. Treba sa zamyslieť, každý radový rybár môže svojimi nápadmi pomôcť nášmu časopisu napredovať. Čakáme na ne.

Rada Slovenského rybárskeho zväzu za uplynulé funkčné obdobie vynaložila nemalé úsilie na riešenie a zabezpečenie množstva úloh týkajúcich sa rybárstva.

Pri bilancovaní celej činnosti tak, ako vidno z predloženého hodnotenia, je možné konštatovať, že Rada v každom smere splnila úlohy uložené VIII. Snemom SRZ, o čom svedčia dosiahnuté výsledky.

Novú Radu SRZ, zvolenú týmto snemom, čaká opäť náročné obdobie, v ktorom bude treba naďalej udržať zákonom stanovenú možnosť vykonávania rybárskeho práva členmi Slovenského rybárskeho zväzu na všetkých vodných tokoch, v nadväznosti na § 4 ods. 3 zákona č. 139/02 Z .z. o rybárstve. V prípade jeho ohrozenia bude potrebné vyvinúť snahu o presadenie zákona o Slovenskom rybárskom zväze, ktorý by mal po novom upraviť postavenie Slovenského rybárskeho zväzu v spoločnosti, a tým zachovať jeho ďalšiu existenciu.

Vyvstala potreba čo najskôr zaviesť jednotnú centrálnu evidenciu členskej základne na Sekretariáte Rady pre potreby registrácie Slovenského rybárskeho zväzu či už ako občianskeho združenia alebo ako komory rybárov. Ukázalo sa, že evidencia o právoplatných disciplinárnych opatreniach je nevyhnutná a potrebná. Zvážiť treba evidenciu o udelených vyznamenaniach jednotlivým členom.

Na to, aby boli rybárske revíry zachované v obhospodarovaní Slovenského rybárskeho zväzu aj naďalej, treba okrem udržiavania jednoty zväzu venovať zvýšenú pozornosť aj výchove detí a mládeže, lebo ako som konštatoval v úvode, členská základňa nám za sledované obdobie klesla hlavne v tejto kategórií.

Musíme naďalej vyvíjať úsilie pri udržiavaní kmeňových stavov generačných rýb pri odchove chránených a ohrozených druhov rýb, ako aj pri ochrane a racionálnom využívaní ich genofondu.

Naďalej musíme zabezpečovať rozvoj rybných hospodárstiev Rady pre zaistenie sebestačnosti vo výrobe násadových rýb pre zarybňovanie rybárskych revírov základných organizácií ako i revírov Rady. Pre ich rozvoj využiť možnosti čerpania prostriedkov z rozvojových fondov EÚ na modernizáciu výrobných kapacít, ako i na aktivity smerujúce k revitalizácii vodných biotopov a tým prispieť k obnove poškodených vodných ekosystémov a zachovaniu genofondu rýb.

Na základe uzatvorených dohôd o vzájomnej spolupráci so susednými rybárskymi zväzmi bude potrebné pokračovať v rozvíjaní vzájomných vzťahov.

Dôležité bude dokončiť aktualizáciu uzatvorených dohôd o výkone rybárskeho práva na hraničných vodách vo väzbe na zákon o rybárstve č. 139/2002 Z.z.

Činnosť Kontrolnej komisie SRZ zamerať tak, aby každá ZO SRZ bola za volebné obdobie aspoň raz kontrolovaná vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o rybárstve a jeho vykonávacej vyhlášky ako i vnútrozväzových predpisov.

Všetky tieto úlohy, ktoré som vymenoval, bude možné realizovať len vtedy, keď budeme všetci spoločne podporovať jednotu Slovenského rybárskeho zväzu tak, aby sme v roku 2011 mohli dôstojne osláviť 85. výročie našej organizácie ako najväčšieho a najstaršieho združenia občanov, ktoré na Slovensku existuje a ktoré prežilo dve vojny a rôzne režimy bez toho, aby stratilo pôvodné poslanie a nepodľahlo rôznym snahám o jeho rozbitie. Iba silný subjekt, akým Slovenský rybársky zväz nepochybne je, môže byť dôstojným partnerom resp. konkurentom v Európskej únií.

Slovenský rybársky zväz musí neustále odolávať tlakom o jeho zrušenie resp. rozčlenenie nielen zvonka, ale bohužiaľ aj z vlastných radov, ktorí podkopávajú jeho jednotu a stabilitu. Nebolo tomu inak ani v predchádzajúcom volebnom období, lebo taký zákon o rybárstve, ktorý máme na Slovensku, nám závidia aj okolité štáty.

Neznamená to, že nie je čo zlepšovať. Miesto nezmyselného mrhania síl na rozbíjanie jednoty zväzu poďme spoločne rozmýšľať ako jeho prácu zlepšiť, zefektívniť. Vyzývame všetkých, zabudnime na žabomyšie vojny medzi sebou, sústreďme svoju pozornosť na zlepšenie práce celého zväzu, na zvýšenie disciplíny ako u funkcionárov, tak aj radových členov. Možno aj čiastočnou profesionalizáciou výborov. Veď dnes, v čase keď je každý zamestnaný a nemožno nič vybaviť mimo pracovnej doby, efektívne fungovanie výlučne na báze „ dobrovoľnosti “ nie je možné. Uchovajme čo najviac revírov pre SRZ, venujme sa majetkoprávnemu usporiadaniu pozemkov pod týmito revírmi.

Je nevyhnutné, aby Slovenský rybársky zväz bol naďalej garantom dodržiavania rybárskej legislatívy, a v rámci nej zákonom stanovenej minimálnej zarybňovacej povinnosti. V tomto období, tesne po ustanovení novej Vlády SR a parlamentu, je nevyhnutné, aby SRZ zostal ako jednotná a celistvá organizácia, ktorá bude čeliť podnikateľskému tlaku o privatizáciu rybárskych revírov nielen zvonka, ale aj z vlastných radov.

Záverom dovoľte, aby sme poďakovali všetkým členom, funkcionárom miestnych a mestských organizácií Slovenského rybárskeho zväzu, členom Rady a Kontrolnej komisie ako i pracovníkom Sekretariátu za obetavú prácu, ktorú vykonali v uplynulom funkčnom období.

Prajeme Vám a Vašim rodinám veľa zdravia, osobných ako aj pracovných úspechov.

Petrov zdar !