Pre ochranu prírody neurobil nik toľko, ako rybári!

Pomaly zamŕzajúce vodné plochy, sneženie a sychravé počasie sú jasným dôkazom toho, že tohtoročná rybárska sezóna s pomaly chýli ku koncu. Tých najskalnejších rybárov síce ešte môžete z času na čas stretnúť s rybárskym „vercajchom“, no ani oni nič nezmenia na skutočnosti, že aktívnemu športovému rybolovu v tejto sezóne už odzváňa. Mestská organizácia Slovenského rybárskeho zväzu (MsO SRZ) v Považskej Bystrici je so svojimi takmer 1500 členmi najväčšou spoločenskou organizáciou na území okresu a jej predsedu a viceprezidenta SRZ Juraja Dobiaša sme požiadali o zhodnotenie rybárskej sezóny.

Záver roka býva časom bilancovania. Nielen na miestnej, no i na celoslovanskej úrovni.

- Je to pravda, práve minulý týždeň bilancoval aj Slovenský rybársky zväz, keď sa v Žiline uskutočnilo slávnostné zhromaždenie pri príležitosti 80. výročia jeho založenia. O tom, že 120 tisícová základňa nie je ľahostajná ani vrcholným predstaviteľom štátu, svedčí účasť ministrov pôdohospodárstva, životného prostredia a zástupcov kancelárie prezidenta republiky. V žilinskom Dome odborov nechýbali ani zástupcovia rybárskych organizácii zo susedných štátov – z Poľska, Česka, Maďarska a Rakúska.

Čo bolo náplňou slávnostného zhromaždenia?

- Už z názvu vyplýva, že bolo viac slávnostné, ako pracovné, no rybári si nenechajú ujsť príležitosť aj na slávnostnom fóre riešiť najzávažnejšie problémy. Achillovou pätou v celej strednej Európe je totálne premnoženie kormorána, ktorý doslova plieni vodné plochy a spôsobuje rybárskym organizáciám i chovateľom stámiliónové škody. Snaha rybárov  dohodnúť sa s ochranármi vtákov na národnej úrovni nepadla na úrodnú pôdu. Obštrukcie a zaslepenosť ochranárov dospela do takého štádia, že sme boli nútení obrátiť sa na poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa zrejme podarí presvedčiť ochranárov, že kormorán sa zo vzácneho druhu spred niekoľkých rokov stal pliagou a pohromou pre naše vody. Potešiteľné je, že snaha vyňať kormorána z ochrany v celej Európe a zaradiť ho medzi lovnú zver, začína mať koordinovanú podobu a rovnako, ako Slovenský rybársky zväz postupujú aj kolegovia v Rakúsku, Česku a Poľsku. Som presvedčený, že koordinovaný postup a naše argumenty budú dostatočným dôvodom, aby Európsky parlament uznal oprávnené požiadavky rybárov. Prelomovým bude budúci rok a ja verím, že sa začne prostredníctvom poľovných združení s kontrolovaným odstrelom kormorána.

V polovici apríla tohto roku vstúpila do platnosti aktualizovaná vykonávacia vyhláška k zákonu o rybárstve. Aké zmeny priniesla a ako sa s nimi stotožnila členská základňa?

- Tu musím spomenúť, že do nej neboli zakomponované všetky požiadavky rybárskych organizácii. Došlo však k určitému pokroku, ktorý členská základňa privítala. Zmenili sa doby lovu rýb a s priaznivým ohlasom sa stretlo najmä predĺženie dvadsaťštyrihodinovej doby lovu aj na september. K zmene došlo tiež v lovných mierach niektorých druhov rýb a ja som príjemne prekvapený, ako pozitívne prijali rybári zvýšenie lovných mier.

Aký bol rybársky rok pre považskobystrickú mestskú organizáciu?

- Pre výbor MsO SRZ Považská Bystrica predovšetkým pracovný. Po januárovom plese prišli na rad výročné členské schôdze obvodných organizácií a po nich volebná Mestská konferencia. Výbor MsO SRZ zostal až na jednu výnimkou v rovnakom zložení a to je potešiteľné. Nie kvôli teplým miestečkám, pretože kto vo výbore niekedy robil, dobre vie, že je to nezaplatená práca náročná na čas, o ktorý ukracujeme svoje rodiny. Potešiteľné je to kvôli kontinuite rozbehnutých prác. V niektorých mestských organizáciách by vedeli povedať, čo im priniesli revolučné zmeny vo výboroch. Dodnes sa z nich nevedia spamätať. Tradične sme zorganizovali jarné i jesenné rybárske preteky  v Považskej Teplej i na Slavojke a sme jedinou organizáciou na Slovensku, ktorá pre svojich dospelých členov robí štyri rybárske preteky do roka. Zabudnúť nemôžem ani na tradičné detské rybárske preteky. Tie si získali veľkú obľubu medzi najmladšími adeptmi Petrovho cechu a každoročne sa ich zúčastňuje vari stovka mladých rybárov i nerybárov. V tomto roku sa nám podarilo získať výbornú násadu kapra a odozva medzi rybármi bola priaznivá.

Považskobystrická organizácia je už dlhé roky Mekkou pretekárskeho športového rybolovu...

- A teší má, že tomu bolo tak aj tento rok. Medailové umiestnenia priviezli naši mladí rybári zo Zlatého blyskáča, považskobystrický Sensas klub obhájil titul majstra Slovenska v love rýb udicou – kategória plávaná a naši rybári stáli na stupňoch víťazov prakticky na všetkých pretekoch, ktorých sa zúčastnili. Výchova mladej rybárskej generácie je jednou z našich priorít a verím, že tomu bude tak aj v budúcnosti.

Diskutovanou témou týchto dní je výstavba diaľnice cez Považskú Bystricu. Dotkne sa výraznejšie našich rybárskych revírov?

- Výstavba diaľnice naše revíry negatívne neovplyvní. Naopak, môžeme z nej profitovať. V blízkej budúcnosti bude možnosť od urbariátov v Považskej Teplej a Plevníku prenajať nové vodné plochy, čo rybári určite privítajú. Som rád, že v rozvojom projekte Mesta Považská Bystrica na najbližšie štyri roky sa objavila aj investícia do vybudovania rekreačnej lokality Vŕbie. Ubezpečujem vedenie Mesta Považská Bystrica, že veľká väčšina z našej 1500-člennej základne je pripravená tento projekt podporiť a vlastnými rukami prispieť k jeho realizácii. O tom, že rybári o ochrane a tvorbe životného prostredia menej hovoria a viac preň robia, svedčia tisícky odpracovaných brigádnických hodín ročne. Dovolím si tvrdiť, že toľko osožnej práce pri ochrane prírody, koľko urobia za rok naši členovia, neurobia dohromady všetky nadácie či mimovládne organizácie s prívlastkom ekologické za desať rokov. A som presvedčený, že to nie je len môj názor.

V posledných rokoch sa na nadštandardnú úroveň dostali vzťahy s Mestom Považská Bystrica.

- To je pravda. Vedenie mesta nám vychádza v ústrety pri organizovaní výročných členských schôdzí poskytnutím priestorov kina Mier, v marci sme našli dôstojné prostredie pre uskutočnenie Mestskej konferencie v zasadačke mestského úradu a mestská rada ocenila výsledky a prácu našich športových rybárov nielen morálne, no i finančnou dotáciou. To všetko ušetrilo našej MsO SRZ finančné prostriedky, ktoré investujeme do zarybnenia revírov. Je toho ešte oveľa viac, v čom sme s mestom našli spoločnú reč a som presvedčený, že obojstranne prospešná spolupráca bude pokračovať aj v budúcnosti. Moja vďaka však patrí aj všetkým tým, ktorí si v minulom roku plnili svoje rybárske povinnosti a najmä tým, ktorí urobili v prospech našej organizácie aj niečo nad ich rámec. Aj vďaka ním je MsO SRZ perspektívnou a životaschopnou organizáciou.

Milan Podmaník

Považskobystrické novinky, č. 45 zo 7. 11. 2006